piatok 1. júla 2016

4 PRAVIDLÁ NA CESTU


Dnes, 6:30 ráno, letím z Viedne do Hannoveru. Z tade pokračujem na ostrov menom Juist, na severe Nemecka, dlhý len 17 km a široký niekoľko stoviek metrov, aby som tam niekoľko mesiacov pracovala v hoteli, v ktorom by som si za normálnych okolností asi nemohla dovoliť ani noc. Celkom sranda nie?




#1. Na to, aby si sa dostal kam chceš, nepotrebuješ byť milionár


 Som študentka. Peňazí rozhodne nemám nazvyš a ako väčšina mladých ľudí, utrácam ich radšej niekde inde ako na cestovné a ubytovanie. To bol jeden z dôvodov, prečo som začala stopovať a na ubytovanie využívať Couchsurfing. (kto ešte o couchsurfingu nepočul, určite sem o ňom niečo neskôr napíšem) Dostanete sa tak prakticky kamkoľvek a neminiete skoro nič. Ak vám však takéto cestovanie nevyhovuje, existuje ešte jeden spôsob. Nájdite si vo vašej vysnívanej destinácii prácu. Hlavne v oblasti hotelierstva je mnoho pracovných ponúk, ktoré zahŕňajú ubytovanie a stravu zdarma, takže o nocľah máte postarané. Pri troche šťastia vám zamestnávateľ preplatí aj cestovné.  Nuž a okrem toho si ešte aj zarobíte.

#2 Keď chceš skutočne cestovať, príležitosť si ťa nájde.

6 mesiacov. Presne toľko času som si vyhradila na cestu s cieľom naučiť sa nemčinu. A kde sa naučíte jazyk lepšie ako v krajine, kde ním hovoria? Prerušila som si teda štúdium na jeden semester, keďže ponuky na Erasmus boli, povedzme si pravdu, žiadna sláva a začala som hľadať.  Moje plány kam a ako ísť sa niekoľkokrát nečakane zmenili, zopár ich nevyšlo a priznám sa, už ma ovládli “primitívne strachy” (ako niektorí moje opodstatnené obavy veľmi radi volajú).  Posledný plán teda znel: bezhlavo odpisovať na všetky pracovné ponuky v Nemecku, ktoré mi prišli pod ruku, a ubytovanie riešiť cez couchsurfing. Minimálne dovtedy, kým nezarobím na bývanie. Ono to znie ako pekná blbosť, ale niekoľko super ľudí z couchsurfingu sa reálne ponúklo, že ma ubytuje a s hľadaním práce mi pomôže. A keď som už bola nastavená na to, že si zbalím ruksak a proste to pôjdem skúsiť, prišla ponuka ktorú som ani vo sne nečakala. A to ja mám tie sny celkom kreatívne.

#3. Perfektný orientačný zmysel nie je podmienkou, stačí sa vedieť opýtať.

Nikto ako cestovateľ z neba nespadol. Ak som niekedy nejaký orientačný zmysel mala, je pokazený a nereklamovateľný.  Práve teraz sedím na letisku Schwechat vo Viedni a čakám kým otvoria môj check-in. Po niekoľkých hodinách blúdenia konečne viem, kde je sever, no stále sa cítim trochu stratená...asi ako stopár na letisku. Okrem toho letím druhý krát v živote a prvý krát takto sama. Jediné čo mi dáva istotu, že ráno nastúpim do správneho lietadla, je kopec ľudí okolo. Je koho sa opýtať. Vždy je ! Orientačný zmysel je síce veľmi cenná vlastnosť, no aj bez nej sa dá nestratiť. Jediné čo potrebujete je nebáť sa opýtať. A verte mi, opýtať sa dokážete aj v prípade, že nie ste perfektne jazykovo vybavený. Maximálne budete potrebovať trochu viac trpezlivosti.

Posledným, no nie menej dôležitým pravidlom ktoré som sa na tejto zatiaľ sotva začatej ceste naučila je:

#4.Neboj sa cestovať sám

Nájsť vhodného parťáka na cesty môže byť niekedy ťažše, ako sa zdá. Každý má svoje ciele, cestu a záujmy a nie vždy sa zhodujú s vašimi. Niekedy je preto lepšie jednoducho sa zobrať a skúsiť to sám. Veľa ľudí si myslí, že to nejde. Hlavne ak ste malé blonďaté dievča, od ktorého teta v obchode pýta občiansky aj keď si kupuje radlera. Na cestovanie ale takéto obmedzenia neplatia a jediné čo potrebujete, ak sa rozhodnete cestovať single, je kúsok odvahy. Niekedy je to trochu ťažšie a občas sa vyskytne nejaká tá prekážka, no práve z tých bývajú neskôr najlepšie príbehy. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára