Dnes, 6:30 ráno, letím z Viedne do Hannoveru. Z tade
pokračujem na ostrov menom Juist, na severe Nemecka, dlhý len 17 km a široký
niekoľko stoviek metrov, aby som tam niekoľko mesiacov pracovala v hoteli, v ktorom
by som si za normálnych okolností asi nemohla dovoliť ani noc. Celkom sranda
nie?
#1. Na to, aby si sa dostal kam chceš, nepotrebuješ byť milionár
Som študentka. Peňazí
rozhodne nemám nazvyš a ako väčšina mladých ľudí, utrácam ich radšej niekde inde
ako na cestovné a ubytovanie. To bol jeden z dôvodov, prečo som začala stopovať
a na ubytovanie využívať Couchsurfing. (kto ešte o couchsurfingu nepočul,
určite sem o ňom niečo neskôr napíšem) Dostanete sa tak prakticky kamkoľvek a
neminiete skoro nič. Ak vám však takéto cestovanie nevyhovuje, existuje ešte
jeden spôsob. Nájdite si vo vašej vysnívanej destinácii prácu. Hlavne v oblasti
hotelierstva je mnoho pracovných ponúk, ktoré zahŕňajú ubytovanie a stravu
zdarma, takže o nocľah máte postarané. Pri troche šťastia vám zamestnávateľ
preplatí aj cestovné. Nuž a okrem toho
si ešte aj zarobíte.
#2 Keď chceš skutočne cestovať,
príležitosť si ťa nájde.
6 mesiacov. Presne toľko času
som si vyhradila na cestu s cieľom naučiť sa nemčinu. A kde sa naučíte jazyk
lepšie ako v krajine, kde ním hovoria? Prerušila som si teda štúdium na jeden
semester, keďže ponuky na Erasmus boli, povedzme si pravdu, žiadna sláva a
začala som hľadať. Moje plány kam a ako
ísť sa niekoľkokrát nečakane zmenili, zopár ich nevyšlo a priznám sa, už ma
ovládli “primitívne strachy” (ako niektorí moje opodstatnené obavy veľmi radi
volajú). Posledný plán teda znel:
bezhlavo odpisovať na všetky pracovné ponuky v Nemecku, ktoré mi prišli pod
ruku, a ubytovanie riešiť cez couchsurfing. Minimálne dovtedy, kým nezarobím na
bývanie. Ono to znie ako pekná blbosť, ale niekoľko super ľudí z couchsurfingu
sa reálne ponúklo, že ma ubytuje a s hľadaním práce mi pomôže. A keď som už
bola nastavená na to, že si zbalím ruksak a proste to pôjdem skúsiť, prišla
ponuka ktorú som ani vo sne nečakala. A to ja mám tie sny celkom kreatívne.
#3. Perfektný orientačný zmysel nie je
podmienkou, stačí sa vedieť opýtať.
Nikto ako cestovateľ z neba
nespadol. Ak som niekedy nejaký orientačný zmysel mala, je pokazený a
nereklamovateľný. Práve teraz sedím na letisku Schwechat vo Viedni a čakám kým otvoria môj
check-in. Po niekoľkých hodinách blúdenia konečne viem, kde je sever, no stále sa
cítim trochu stratená...asi ako stopár na letisku. Okrem toho letím druhý krát v
živote a prvý krát takto sama. Jediné čo mi dáva istotu, že ráno nastúpim do
správneho lietadla, je kopec ľudí okolo. Je koho sa opýtať. Vždy je ! Orientačný
zmysel je síce veľmi cenná vlastnosť, no aj bez nej sa dá nestratiť. Jediné čo
potrebujete je nebáť sa opýtať. A verte mi, opýtať sa dokážete aj v prípade, že
nie ste perfektne jazykovo vybavený. Maximálne budete potrebovať trochu viac
trpezlivosti.
Posledným, no nie menej
dôležitým pravidlom ktoré som sa na tejto zatiaľ sotva začatej ceste naučila
je:
#4.Neboj sa cestovať sám
Nájsť vhodného parťáka na
cesty môže byť niekedy ťažše, ako sa zdá. Každý má svoje ciele, cestu a záujmy a
nie vždy sa zhodujú s vašimi. Niekedy je preto lepšie jednoducho sa zobrať a
skúsiť to sám. Veľa ľudí si myslí, že to nejde. Hlavne ak ste malé blonďaté
dievča, od ktorého teta v obchode pýta občiansky aj keď si kupuje radlera. Na
cestovanie ale takéto obmedzenia neplatia a jediné čo potrebujete, ak sa
rozhodnete cestovať single, je kúsok odvahy. Niekedy je to trochu ťažšie a občas
sa vyskytne nejaká tá prekážka, no práve z tých bývajú neskôr najlepšie
príbehy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára