streda 31. augusta 2016

DÁNSKO Z VIACERÝCH STRÁN


1. Skagen 

"Určite musíš ísť do Skagenu. Od tiaľ je to pár km do Grenenu, čo je miesto, kde sa spájajú dve moria. Najsevernejší bod Dánska." 
Znie to ako dobrá rada. Beriem si ju teda k srdcu a po dvojdňovom čakaní na vhodné počasie vyrážam na cestu. Z Aalborgu kde som na čas zakotvila u kamarátky je to len na párhodinový stop.







Celý život som si myslela, že nemám rada hranice. Na čo sú ? Aby ohraničovali. 
A rozdeľovali. Musím sa však priznať, asi ich mám predsa trochu rada. Keby nebolo hraníc, nebolo by čo prekračovať. Vždy mi robilo radosť prechádzať cez tieto, mnohokrát len pomyslené čiary. Pretože čaro hraníc spočíva v ich dvojstrannosti. V tom, že sú zároveň začiatok aj koniec.


Neviem, či sa Grenen počíta ako hranica a ak áno, je skôr koncom ako začiatkom, teda pokiaľ sa nechystáte zaplávať si do Švédska. Cez to všetko je super tam stáť. Jednou nohou v Baltskom mori, druhou v Severnom a predsa stále v Dánsku. Stojí to za to. Odhliadnuc od všadeprítomných tutistov trochu kaziacich magickosť momentu. Napokon, aj vy pravdepodobne práve niekomu zavadziate na fotke.







Skagen bolo kedysi malé rybárske mesto, dozvedám sa od chlapíka ktorého som stopla a z múdrych tabúľ okolo ktorích sa zhlukujú návštevníci. Tých je tu teraz pravdepodobne viac ako rybárov, no mesto je i tak tiché a pokojné. Vonia slano a vzduch je tu studený a čistý, ako skoro všade v Dánsku. Na životné prostredie si tu celkom potrpia. 
Užívam si teda túto skoro-dedinskú krásu, pred tým, než sa vrátim do hlučného a veľkého Aalborgu.





2. Pártyulica Jomfru (Aalborg)

To sú krikľavé svetlá, alkohol, ohlušujúca hudba, bary a pár stripklubov, všadeprítomná vôňa trávy a viac mladých ľudí, ako sa sem v skutočnosti zmestí. Povznesená nálada vás nesie spolu s davom. Všetci títo ľudia majú niečo spoločné. Odkladajú realitu a hlavne rozum na zajtra, s naivnou no peknou vierou, že dnešok a mladosť budú trvať minimálne navždy.

3. Vikingský cintotín

Vikingský hrob, obkolesený kameňmi do kruhu patrí žene. V hrobe tvaru loďky (polkruhu podľa mňa) leží muž. Zaujímavé nie ? To je ďalší poznatok z múdrej tabule.
Takéto čosi sa skrýva v Norresundby, mestečku ktoré od Aalborgu delí fjord.



Na toto miesto ma zaviedli Tereza s Lenkou, ktoré mi tieto dni robia sprievodcov po Aalborgu a okolí. Sama by som asi ďaleko nezašla, vzdala som sa nádeje, že pochopím usporiadanie miestnych ulíc. Aalborg je ako labyrint. Vždy keď zahnete za roh, nájdete tam čosi nové, čo tam nemalo byť, alebo zistíte, že už polhodinu beháte v kruhu.
O záhadnosti zákutí mesta svedčí aj fakt, že tu je vôbec možné nájsť niečo ako Vikingský cintorín. Tiež len tak, zarohom. A ešte k tomu si po ňom spokojne pobehujú ovce. Kontrastov a prekvapení je tu naozaj veľa.

4.Odense 


Prišiel čas opustiť Dánsko. Stopujem smerom na juh, na papieri mám napísané Kolding. Naozaj som to mala v pláne. No dá sa odolať, keď vám niekto povie, že vás zavezie až do Odense, krásneho mesta ktoré ste ešte nevideli ? (Žil tam Andersen!!!) 
"Odense je super, kľudne ma vyhoďte až tam." 
Už vtedy som vedela, že toto rozhodnutie znamená, že sa možno do večera z Dánska nedostanem, no za pokus to stálo. A neľutujem. 



Akousi náhodou som sa ocitla akurát v časti menom Brandts Klaedefabrik. Umelecký a trochu hipsterský nádych všetkého okolo mňa, od okien a stien budov, cez kávu v kaviarňach až po chodník po ktorom kráčate, všetko tam dýcha tvorivosťou a inšpiráciou. Cítite sa tam ako vo veľkej obyvačke a máte chuť všetko si kúpiť. To bude asi zámer.






Opúšťam túto časť, aby som sa zaľúbila do ďalšej. Obed kúpený v úplne obyčajných potravinách jem na lavičke v neobyčajne peknom parku. Plnom študentov a života. Zniem asi trochu ako reklama ale to mesto si ma naozaj získalo.
Už som spomínala, že tam žil Andersen ?

















Odchádzam neskoro. Je nad slnko jasnejšie, že dnes sa ďaleko nedostanem. Pred zotmením som to dotiahla do Flensburgu. Minimálne som zase v Nemecku. Pozorujem západ slnka z benzínky, romantické, už len nájsť miesto, kde ostanem do rána.


K Dánsku ešte toľko... Najkrajšie sú balkóny. Raz ak niekedy budem niekde bývať (moje plány tak ďaleko nesiahajú), chcem balkón ako z Dánska. Veľký a s pekným výhľadom. A možno by mi stačilo ešte raz si na takom balkóne vypiť kávu. (Celá Dánska archtektúra je krásna, nie len balkóny ;) )

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára