piatok 19. augusta 2016

ZBOHOM JUIST, ALEBO ZNOVA NA CESTE !

Som späť na ceste. Trochu skôr ako som plánovala, no myslím, že prišiel ten správny čas rozlúčiť sa s Juistom. Ten malý ostrov mi bude chýbať, jeho kľud a ticho, studené more, náladové počasie, bicykle, barman Thomas so Spelunke, dokonca aj otravné čajky. Bolo krásne tento ostrov a moju izbu skoro dva mesiace volať “zu Hause” (domov) No ako Kerouac napísal, cesta je domov... a tak som opäť na pevnine, v reálnom svete, kde chodia autá, vlaky, vzduch vonia inak a ľudia sa zdajú o čosi obyčajnejší. Takí…. Znudení z bežného žitia. Ale mne sa obyčajný svet aj tak páči. Je veľký. A dá sa v ňom stopovať.

Po dvoch mesiacoch opäť sedím na letisku, tentokrát v Hannoveri, kde som sa rozlúčila s Niky a pokračujem sama. Ráno a stopom. Do Hamburgu, Flensburgu, Dánska a Poľska...na krásne miesta, za novými ľuďmi a chuťou slobody. Nad veľkou kávou z McCafé (na Juiste mi už začínala tá komerčnosť chýbať) plánujem cestu, keďže internet tak skoro mať asi nebudem.


Ono sa dobre plánuje keď dostanete taký krásny notes :) 


Okrem nemčiny a občas nejakej tej taliančiny od kolegu Valentína som sa tu naučila aj jedno slovo maďarsky. (to ten internacionálny kolektív) 
Remete rák. 
Priznám sa, neviem ako sa ten tvor volá po slovensky. Je to rak. Taký malý bezdomovec alebo tulák. Býva v mušliach. Keď sa mu už jeho stará mušľa nepáči alebo je mu primalá, vymení ju. Jednoducho sa presťahuje. Cestovatelia sú ako takí “remete rákovia”. Vytvárame si cestou domovy, na miestach, ktoré nám viac niesu neznáme.  Na každom z nich kúsok zo seba necháme a tak pojem “domov” O čosi rozšírime. Teraz soma ja ako Remete rák. A mušľa Juist, mi už jednoducho bola malá. Či remeterákovia na mušle ktoré opustia zabudnú neviem, je to dosť pravdepodobné. Ja mám našťastie videá, fotky a spomienky ktoré mi zabudnúť nedajú. (na videu sa už pracuje, trpezlivosť) 



















Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára