piatok 9. septembra 2016

AMERICKÝ SEN V BERLÍNE

Pamätá si niekto ešte otázky na maturitu z angličtiny? Teda konkrétne túto?

-Aký je rozdiel medzi životom v meste a životom na dedine? -

Vždy som to bola ja, kto ju musel zodpovedať. Možno pre to, že sa učiteľke páčila dedina v ktorej som vyrastala. (Nedávno sa tam dokonca nasťahovala)
A teraz zhodou náhod a ciest blúdiac po Berlíne, zamýšľam sa nad ňou znova.

Milá pani učiteľka, rozdiel je tam obrovský. Dodnes som sa nerozhodla, či mám veľké mestá rada.


V Berlíne som už bola. Asi pred rokom. Veľa sa tu toho nezmenilo, ak áno, minimálne som si to nevšimla. Počas mojej prvej návštevy som si stihla pozrieť v podstate všetko, čo za pozretie stojí, teda aspoň zoznam na internete to tvrdí. Tento krát sa iba prechádzam. Neznámimi uličkami, nevediac kam, v snahe pochopiť Berlín.


Malé námestie pred Berlínskou katedrálou. Vždy sa tam niečo deje. Dnes tam hrali dvaja pouliční umelci, mladý muž a žena. A on fakt pekne spieval. Tak som sa šla spýtať odkiaľ sú.

"Z Izraela."

"Čo robíte v Berlíne?"

"Hudbu."

Aké jednoduché. Vážne im však prajem aby im to vyšlo. Zlepšili mi večer. Počúvalo sa ich dobre, sediac na trávniku, pozorujúch prichádzajúcu noc a svetlá katedrály. Pred odchodom som si ešte vypýtala kontakt. Aby som na nich nezabudla. A tiež ma trochu zaujímalo, čo s nimi bude ďalej. Čo Berlín povie na tento ich plán.


V skutočnosti je tu takých ako oni veľa. Ľudia sem prichádzajú za lepším životom. Aby v metropole Nemecka, žili svoj Americký sen. Prichádzajú z rôznych kútov sveta s túžbou stať sa slávnymi v meste, ktorého najväčšia výhoda spočíva paradoxne v jeho anonymite.


Kráčam za slečnou s ružovými vlasmi, v špinavej mikine a roztrhaných rifliach. Som z dediny. Z miesta, kde sa vám výstrednosti len tak neprepečú. Môžete to skúsiť, no hrozí vám, že si vás na parádu vezme nejaká dobrosrdečná teta suseda a expresne z vás spraví opäť človeka. Len si robím srandu, v skutočnosti sú všetky veľmi príjemné a neškodné. Určite by ste ale boli ešte dlho top-témou na rozhovory pri káve. 

Tu v Berlíne to nikoho skutočne netrápi. To sa mi páči, človek tu má svoju slobodu. Napokon, sloboda je to, čo ma sem priviedlo.
No sme ešte schopní rozoznať hranicu, kde sa sloboda prelína do ignorancie? Koľko anonymity vlastne chceme ?


Tu sa nikto do nikoho (a o nikoho) nestará. Tu v Berlíne nikoho skutočne netrápi, kto je ten človek spiaci na chodníku, zatiaľ čo sa jeho veci sušia na šnúre natiahnutej medzi dopravnými značkami.
Tu v Berlíne nikoho skutočne netrápi, koho to policajti práve zatkli na stanici Alexanderplatz a za čo.
Tu v Berlíne nikoho skutočne nezaujíma nič, okrem jeho vlastného života a cesty.


Toto mesto je ako križovatka.
Stretávajú sa na nej životy, ľudia prechádzajú popri sebe, každý svojím smerom, každý čakajúc na zelenú. Na svetlo signalizujúce voľný priechod za ich Americkým snom. Smutné ale je, že veľa z nich sa navždy zasekne na červenej.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára