NEOČAKÁVANÁ CESTA DO WALESU A EŠTE ĎALEJ

Plány sú na nič. Už to tu tvrdím niekoľký krát. Je pekné ich mať, no dosť často vám ich niekto z hora jednoducho zmení. To však nemusí byť vždy na škodu. Kúzlo spočíva v tom, nechať si ich zmeniť. Nie byť flegmatický voči životu, to nie! Len mu občas povedať: "Fajn, tak mi teda ukáž čo si si pripravil.“

Na odvrávanie  životu sme my ľudia aj tak primalí....

Chcela som sa dostať do Winchestru. Prečo ? Lebo pre Wales hlásili ‘heavy rain’. V tom čase som si ešte myslela, že na to bude priestor neskôr.

“Zdravím! Nejdete náhodou smerom M3? Winchester ?

V Anglicku sa stopuje asi takto. Výlučne na benzínkach, lebo všade vedie diaľnica. Cobham services sú úplne naj. Sú na Londýnskom okruhu a väčšinou to trvá tak 10 minút nájsť niekoho na správny smer. Pokiaľ teda nejdete do Winchestru, to je tuším trošku z cesty.

“Nie. Ale môžem ťa hodiť na najbližšie services na M4. Z tade by ti to mohlo ísť ľahšie."

Neobťažujte sa s číslami ciest, ono to nie je extra dôležité ak sa nechystáte v UK stopovať. Tá odpoveď znamenala – kúsok tvojím smerom, ale do Winchestru to také ľahké nebude.

Vyzeral milo. Chlapík v šedom svetri, mal náušnice a zaujímavé tetovanie na ľavej ruke. Vtedy som ešte nevedela, že bude nejak dôležitý, bol to len ďalší šofér. 

“Kam až idete ?”

Taká normálna otázka. Bežne sa ľudí pýtam z kade idú a kam smerujú. Ako stopár som väčšinou len krátka súčasť ich dlhej cesty.

“Do Swansea.”

To je vo Wales. Tam, kde som chcela ísť pred tým, než mi počasie oznámilo, že nebude vhodné, pred tým, než som si ráno vymyslela plán zbaliť si len malú tašku a vybrať sa na krátky výlet do Winchestru.

Najprv prišiel ten nápad. Nasledovalo chvíľkové zvažovanie pre a proti. Nakoniec rozhodnutie. Neviem presne prečo som sa vtedy v aute rozhodla pre Wales. Asi som mala pocit, že to mám spraviť. Bol to dobrý nápad!

O päť minút na to auto po diaľnici skôr plávalo ako jazdilo. Tak toto Briti volajú heavy rain. No napriek tej vode všade dookola som stále cítila, že to dobrý nápad bol. Carl je super chlapík.

“Máš rada pláže ?”

Asi nie som práve ‘plážový vyvaľovač‘, ale pláže rada mám. Aj more. To viete, my také doma nemáme.

“Ešte pred Swansea je jedno pekné miesto. Chceš sa tam ísť pozrieť ?”

“Znie to dobre. Prečo nie ?”

Videli ste niekedy reklamu na Tulamore Whiskey? Áno, ja viem, že to je Írsko !!! Miesto, ktoré vám chcem opísať je ale naozaj podobné. Ak ste tú reklamu nevideli, možno je teraz ten čas na trochu komerčnosti. Sú tam štyria muži, kráčajúci po zelenej, vlnitej lúke smerom ku kostolu. A do toho tak krásne prší! Takéto lúky sú aj vo Wales. Sú krásne. Farba trávy v tejto krajine dáva zelenej nový rozmer. Na niektorých miestach sa tou lúkou tiahne nízky kamenný múrik. Presne ten, na ktorom títo štyria chlapi potom sedia, pijú a spievajú. A za nimi je spomínaný kostol. Celý z kameňa. V Írsku som nebola. Wales je ale nádherný!

Presne takouto, akoby z reklamy vystrihnutou krajinou, sa vlní cesta. Po mnohých zatáčkach a kopcoch vás dovezie na pláž. Kamenistú. Z oboch strán ju ohraničujú útesy obmývané morom. To je tá chvíľa, keď vám prestane prekážať, že na vás neustále prší.

“Chceš vidieť malú Waleskú dedinku ?”

“Jasné.”

“Dobre. V jednej býva moja mama, pôjdeme k nej na kávu a čaj.”

Pýtala som sa, čo vo Walese stojí za to vidieť. On sa zjavne rozhodol, že mi to všetko rovno ukáže. Na miesta, cez ktoré sme sa najbližších pár hodín vozili by som sa asi nikdy nedostala. Minimálne nie naraz a suchá. Bol to super deň. Jeden z najlepších, aké som za môj už skoro dvojmesačný výlet zažila. Zvláštne, ako vám niekto, kto bol ešte nedávno cudzí, dokáže zmeniť plány, deň a cestu. On to volal Waleská pohostinnosť. Ja to volám dôkaz, že ľudia sú dobrí napriek tomu, že sa v tejto dobe pošepkáva iné.

PS pre Carla: Ak toto čítaš ĎAKUJEM! Za všetko, bol to skvelý deň. A na Waleskej výslovnosti už pracujem.

PPS: Viem, že si to myslel dobre, ale peniaze ti pošlem naspäť hneď ako dorazím kam mám namierené! Zvládla som to bez nich a myslím, že sa niekde zídu viac ako mne.

PPPS: Jedného dňa ťa očakávam v našich Tatrách!

Ten večer som skončila v Swansea. Prechádzala som sa mestom ešte pár hodín. Až keď už bola celkom tma, pobrala som sa na benzínku. Tam som sa zoznámila s milou predavačkou Lauren a s chalanom, ktorý ma odviezol na services, ktoré ani náhodou neboli blízko, len pre to, že mohol. Na  tých services s tetou upratovačkou, čo ma presťahovala z kresla na gauč, pretože: “Tam sa lepšie spí.” A tiež som sa viezla v kamióne so psom Maxom, ktorého jeho pán zachránil a teraz s ním cestuje po svete. 

ĽUDIA SÚ NAOZAJ DOBRÍ A ZMENY PLÁNU SÚ VäČŠINOU SUPER.

Na druhý deň som pomerne v skorých hodinách dostopovala ku krstnej kde som zistila, že nejdem od 1.10.  robiť do Flensburgu ako som plánovala, ale do Mníchova. To je dlhá cesta. Znamenalo to pre mňa okamžitý odlet z Anglicka (ešte že som ten Wales stihla) do Koldingu, kde som sa musela rozlúčiť s ľuďmi, ktorí mi za tú chvíľu, kým ich domov bol križovatkou mojich ciest, naozaj prirástli k srdcu, aby som sa s pokazeným kufrom vydala na cestu na miesto 830 km vzdialené. Nové, neznáme a cudzie.

ZMENY PLÁNU VEDIA BYŤ OBČAS AJ CELKOM OTRAVA. TO S DOBRÝMI ĽUĎMI ALE PLATÍ!

       

Moja úžasná krstná mi pomohla vymyslieť plán a vypravila ma z Anglicka so skateboardom a izolačkou v ruksaku, kamaráti v Koldingu mi ten plán  pomohli dotiahnuť do konca a opraviť tak môj kufor bez kolieska, našli a vytlačili mi lístky na autobus smer Mníchov a vybavenú desiatou ma vyprevadili na cestu.

A tak teraz sedím v spomínanom spoji a rozmýšľam, čo mi život nachystal na zajtra.

PRETOŽE ZMENY PLÁNU K ŽIVOTU JEDNODUCHO PATRIA.

Takže, ďakujem vám všetkým za pomoc a za to, že som tam kde som. V pláne to nebolo, ale určite  to tak z nejakého dôvodu byť malo. Zase sa raz musím s niekým lúčiť. Verím však, že nie na dlho.

Veď ako Charlie povedal: “Nebudem se loučit, vždyť se ješte vidíme.” Tak teda zatiaľ ľudia :D