POĽSKÝ TO-DO LIST

Často sa ma pýtajú prečo cestujem sama. Prečo nie? Je to o dosť praktickejšie, ste zodpovední len sami za seba a za svoje vlastné, občas hlúpe, nápady a rozhodnutia.

A má to ešte jednu výhodu. Akonáhle sa ocitnete sami niekde vo svete, častokrát odkázaní na úplne cudzích ľudí, začnete sa s tými ľuďmi rozprávať. Ste nútení vykuknúť z bunkru postavaného z priateľov rodiny a všetkého čo vám je známe, opustiť komfortnú zónu a potom zrazu zistíte, že tam vonku sú ľudia ktorých ste potrebovali stretnúť.

Olu som spoznala dva mesiace dozadu, 1153 km od miesta, ktoré mám na občianskom uvedené ako trvalé bydlisko. Na ostrove Juist. Tam sa toho začalo veľa.

"V mojom meste máme jednu super kaviareň. Volá sa Klubokawiarnia. Bývajú tam kadejaké akcie, toto leto pri nej spravili fake pláž. "

"Raz ťa prídem pozrieť."

"Kedy?"

"Neviem. Keď tu skončím, spravím si výlet stopom do Poľska."

"Dobre. Ale vážne hej ?"

"Vážne."

"Ok. Mám veľkú posteľ takže budeš mať kde spať. Ale spí tam aj môj kocúr. Szeryf. Musíš spoznať môjho kocúra!"

Samozrejme, že musím, chce si ho dať vytetovať, takže to musí byť dôležitá mačka.

Znelo to tak neskutočne, vtedy na lavičke pozorujúc more oblievajúce ostrov z oboch strán, jediac šalát a čipsy na našom pauzovom pikniku. Poznali sme sa asi týždeň.

O pár dní na to mi na párty rozpráva o jej naj kamarátkach Milene a Agate a o ulici nad ktorou sú zavesené farebné dáždniky. Začínam si robiť TO-DO list. Čo všetko musím v Poľsku vidieť.

Vitajte v Połczyn-Zdrój. Malom peknom mestečku uprostred prírody. V meste, kde sa robí najlepšie pivo aké som kedy pila a kde žije Ola.

Ulica s dáždnikmi. Naozaj je tak pekná ako som si predstavovala. Neďaleko nej je zmrzlináreň, kde robí Olina kamarátka Agata.

KKK. To je skratka pre Klubokawiaria Kulturalna. A títo všetci sú Olini kamaráti. Fajn ľudia. Do jedného. Po chvíľke (a dvoch naozaj chutných drinkoch) už nemám problém prepínať z nemčiny na angličtinu ani rozumieť polštine. Musím povedať, celkom si to užívam. Stretávam druhú, už spomínanú kamarátku, Milenu. Ak sú všetci poliaci tak super, mám o dôvod viac zbožňovať túto krajinu. Nr.1 je samozrejme superlacná Biedronka.

Toto milé a vtipné stvorenie je Szeryf. Jeho meno znamená šerif keby to náhodou niekomu doteraz nedošlo. Kedysi som nemala rada mačky. Nejak si už neviem spomenúť prečo.

Najbližších 5 dní spoznávam mesto, užívam si nízke ceny a pridávam položky do already-done listu. Napríklad ako -> Prejesť sa ovocia zo záhrady Olinej starej mamy, ktorá vyzerá úplne ako tá ktorú niekedy mali moji starkovci.

Na stanici v Poznani sa lúčim s Olou a Milenou. Oni pokračujú na smer Zelona Gura, ja ostávam na dnes tu. Neviem koľko ľudí, ktorých som tu spoznala ešte uvidím. Tak to už chodí. Aj cestovanie má nevýhody. Kadekoho stretnete, s kadekým sa skamarátite, začnete mať niekoho radi. Príde čas sa rozlúčiť. S niekým na chvíľu, s inými navždy. A tak ostávam znova sama, idem hľadať nových ľudí, seba a svet.